Po dvoch rokoch prevažne virtuálnej práce využívame každú príležitosť na tímové stretnutie a výzvu. Po našej poslednej túre v Čiernom lese sme sa teraz pustili do výstupov v Alpách v oblasti Rigi pri jazere Lucerne.
Aby sme boli šetrní ku klimatickým podmienkam, cestovali sme vlakom z Bazileja do Brunnenu neďaleko Luzernského jazera. Z Brunnenu sme sa vyviezli historickou lanovkou: Len 2 kabínky, ktoré jazdili striedavo hore a dole a ktoré sme si museli objednať (analógovým!) telefónom, čo bolo čierne slúchadlo s dlhým pripojeným káblom (pripomína staré bondovky).
Kým sme všetci dorazili na horskú stanicu, mohli sme to pravdepodobne zvládnuť aj pešou turistikou ;-) Ale náš "horský tím" potreboval batérie na ďalšiu etapu: Rigi Hochflue. Cesta na vrchol bola náročná a vyčerpávajúca, s niekoľkými lezeckými pasážami, snehovými poliami a rebríkmi. Vyžadovalo si to pokročilé turistické zručnosti, dobrú vytrvalosť a trpezlivosť, ako aj dobrú predpoveď počasia - dostali sme predpovedaných 5 hodín bez dažďa - a o 2 hodiny viac, ako sme plánovali. Vrchol ponúkol horolezcom nádherný výhľad na Luzernské jazero a alpskú scenériu a pocit, že zvládnutie nových výziev prináša nepredvídané odmeny.
Naša druhá, menej trénovaná "pozemná" posádka absolvovala lesnú túru na Gätterlipass a hltala miestne príbehy, studené nápoje podávané sympatickým chatárom a zároveň sa čudovala, kde je horský tím. Čakanie nám pripomínalo projektový manažment: Prečo nebol tím 1 pripravený včas? Ako stihnúť ďalší termín (vlak)?
Pravda je taká: Švajčiarske projekty nie sú ako švajčiarske vlaky - občas zmeškáme termíny (len vám to nedáme vedieť).
Nakoniec sa obom tímom podarilo opäť spojiť, nájsť správny zostup späť do údolia, správnu autobusovú zastávku a správny vlakový spoj domov, sprevádzaný dúhou, pikoškami a západom slnka. Ciele projektu dosiahnuté, spokojní kolegovia, šťastný koniec. Čoskoro sa vrátime!
